Hulam pre celestu
Druhou veľmi dôležitou časťou nástroja je zdroj zvuku. V našom prípade sú to rúrky Hulamu. Články nepíšem v poradí, ako jednotlivé časti vznikali – v skutočnosti bol prvý práve Hulam. Potreboval som si overiť, či budú jednotlivé tóny vôbec počúvateľné a zároveň zistiť použiteľný rozsah. Pôvodne som experimentoval s hliníkovými rúrkami, tie však nemali dostatočne dlhý dozvuk, a tak prišla na rad mosadz. Tam to už bolo o inom – dodnes ma fascinuje nekončiaci dozvuk mosadzných tónov.
Ďalšou vecou, ktorú som musel oproti Hulamu, ktorý bežne vyrábam zmeniť, bolo usporiadanie tónov a rezonátorov. Rezonátory majú väčší priemer než rúrky, preto bolo potrebné zvoliť také rozmery, aby sa jednotlivé tóny zmestili vedľa seba. Tieto proporcie som si pokusne overoval na klavíri, ktorý máme doma. Všetko sa dialo ešte predtým, než som zohnal darcu, takže som najprv určil maximálny možný priemer mosadznej rúrky tónu, porovnal ho s dostupnými rozmermi a podľa toho vybral správne riešenie.
Keďže rezonátory majú väčší priemer a vedľa seba sa nezmestili, musel som ich umiestniť kolmo na tóny a na striedačku.
Rezonátor je rúrka, ktorá je naladená presne na rovnakú frekvenciu ako mosadzný tón. Vďaka tomu zosilňuje tón javom zvaným rezonancia. Od toho je aj odvodený jeho názov – rezonátor. Čím je tón hlbší, tým je rezonátor dlhší.
V čom je Hulam celesta odlišná od iných celest, je práve unikátne použitie otvorených rezonátorov a rúrkových tónov bez dodatočných zásahov. Bežne sa na celestách používajú tóny z kovových doštičiek a uzavreté rezonátory. Doštičky sa navyše dovybavujú závažiami, aby sa umelo znížil tón pri zachovaní pôvodného rozmeru.
Tomuto som sa vyhol, a vďaka tomu som schopný dosiahnuť veľmi dlhý tón.
Špeciálnou kategóriou boli basové tóny, čiže najhlbšia piata oktáva. Tú som si zámerne nechával na koniec, pretože som do posledného momentu nevedel, či a ako ju zložím. V každom prípade som vedel, že ju v nástroji chcem mať.
Začal som testovaním tónov. Použil som hliníkové rúrky, aké bežne používam na tónoch Hulamu. Z mosadze by boli tóny trikrát ťažšie, a v tomto rozmere mal už aj hliník dobrý dozvuk.
Tieto tóny sa už samozrejme nezmestili vedľa seba nad klávesami ako ostatné oktávy, takže som musel pristúpiť k originálnejšiemu riešeniu.
