Štvrtý týždeň – O tom, ako sme mohli predať karavan a naučili jedného Španiela, kde je Slovensko
Minulú nedeľu večer sme zaparkovali v meste Sant Gregori, na tellplatzi. Prvýkrát za našu cestu sme našli veľký stellplatz zasadený priamo do lesa, nijak neupravovaný. Pocit ako pri kempovaní na divoko, s tým, že na kraji sú koše a voda a je tu samozrejme mestom povolené kempovanie. To znamená, že si tu ľudia môžu rozložiť stoličky a stoly, gril, markízu a rôzne iné veci, ktoré by sa pri kempovaní na divoko len tak v lese robiť nemali. Stellplatz je veľký, z časti trávnatý a je pod stromami. Karavany sú tu ďaleko od seba a každý tak má svoje súkromie. Prechádzkou sa dá cez krásny park dostať do mesta, alebo na opačnú stranu k rieke. Toto miesto nás tak očarilo, že sme tu ostali až do utorka, čo sa nám za roky čo kempujeme stalo prvýkrát – zatiaľ sme nikde neostali dlhšie ako jednu noc. Nie len nám sa miesto zapáčilo, všimli sme si, že veľká časť nedeľného osadenstva tu tiež bola ešte aj v utorok. Nebýva to zvykom, väčšinou je to tak, že autá, ktoré máme okolo seba večer, tam už ráno nie sú, alebo odchádzajú v rámci doobedia.
Ďalšou vecou, ktorá nás tu zdržala bol sused Roberto, s ktorým sme si veľmi sadli a za pár dní sme spolu pred karavanom prekecali dlhé hodiny. Auto má takmer rovnako staré ako my, problémy s ním podobné ako my a tak si s Jurom vymenili kopu skúseností s rekonštrukciou, s rôznymi materiálmi a najlepšími riešeniami pre staré obytné autá. Roberto v aute žije už 5 rokov a tak nám dal tipy, kam sa ísť v okolí pozrieť, kde sú dobré miesta na prenocovanie, pláže, jedlo, trh a kde bezpečne nechať auto, pri návšteve Barcelony. Mali by sme o čom kecať aj ďalšie dni, chceli sme sa však pohnúť ďalej, tak sme si aspoň vymenili kontakty a snáď sa ešte niekedy uvidíme. 🙂
Tieto dni len oddychujeme, nechodíme po pamiatkach, len na krátke prechádzky so psom v mestách, v ktorých zrovna prespávame. Našli sme tu obchod s perfektným výberom čerstvých rýb, ovocia a zeleniny, čo si veľmi užívame. Je nám ale trošku smutno, že na Slovensku je všetko podstatne drahšie. Robíme si krátke výlety k moru, ale keďže sú takmer všade na plážach zakázané psy, ostávame na skalách. Aj to má svoje čaro a pripomína mi to dovolenky z detstva v Chorvátsku, kde sme sa v takýchto skalách a “jazierkach” medzi nimi hrávali so sesternicou. Občas zamierime na psie pláže, kde môžeme Donyho vypustiť, my si užívame úplne leháro a on sa teší, že má psích kamošov na naháňačky. Ležanie na plážach nás ale nezvykne baviť príliš dlho, nie sme úplne plážové typy. ⛱️
Koncom týždňa sa chystáme do Barcelony, kde sa máme stretnúť s ďalším muzikoterapeutom, ktorému ideme ukázať naše nástroje. Vo veľkej časti Barcelony sú nízkoemisné zóny, do ktorých našim autom nemôžeme vojsť. Juro na webe našiel krátkodobé povolenia, o ktoré sa dá zažiadať, aby autu jednorázovo povolili vstup do mesta na 24 hodín. Juraj strávi nad vypĺňaním formulára a fotením dokladov hodiny, najprv krúti hlavou, potom vzdychá a postupne začína vulgárne nadávať, lebo sa formulár buď zasekne, alebo neodošle. Nakoniec to vzdáva a len sa modlíme, že nás niekto nechytí a nedostaneme pokutu. 👮
Čo sa týka ciest v Španielsku, zažívame tu dva nové javy. Zisťujeme, že tu na väčšine semaforov vôbec nemajú zelenú. Iba červenú a oranžovú, ktorá bliká v rôznych rytmoch a my si domýšľame, čo ktoré blikanie znamená. Možno je to bežné aj v iných krajinách, ale my sme sa s tým ešte nestretli. Druhou vecou sú kruhové objazdy, ktoré majú od 5 do 12 výjazdov a nie vždy sa nám podarí trafiť ten správny. Nevieme čím to je, orientačné schopnosti máme dobré, šoféri sme obaja zdatní, ale za celý život sme si toľkokrát nepomýlili cestu ako tu za týždeň v kruháčoch. Nevadí, zakaždým nás to veľmi dobre pobaví a spomenieme si pri tom na ľudí, ktorým sa kruháč pod Prístavným mostom v Bratislave zdal zložitý. 😄
Šoféri sú tu tolerantní, nerozčuľujú sa, čo je po Francúzsku príjemná zmena. Tak ako vo Francúzsku, aj tu sú väčšinou popri diaľniciach rýchlostné cesty, ktoré sú neplatené.
Počas cesty mi napadla jedna úplne odveci, ale pre mňa fascinujúca myšlienka a to, že som mesiac nebola na inom záchode ako na tom v karavane. To sa ti v bežnom živote stane málokedy, väčšinou striedaš doma – práca – rodina – kamaráti. Divnú vsuvku z mojich myšlienok máme za sebou, môžme ísť ďalej. 🚽
V piatok ráno vstávame na naše pomery skoro, budím sa nie veľmi vyspatá, lebo sme ako obykle ponocovali. Niečo sa mi snívalo a počula som v sne konverzáciu v španielčine, ale s českým prízvukom. Pomaly sa prebúdzam, už nepočujem len český prízvuk ale aj slová. Vravím si, že asi blúznim z nedostatku spánku. Snažím sa prebrať a české slová počujem stále zreteľnejšie. Keď sa úplne preberiem, zisťujem, že Juraj sa vonku rozpráva s tromi Čechmi, ktorí spali vedľa nášho karavanu v hamakoch. Nebolo by čudné stretnúť Čechov v meste, aj keď sme žiadnych Čechov ani Slovákov za mesiac nestretli. Spali sme však na konci sveta, takmer v lese, na mini parkovisku so štyrmi miestami, tak nás to prekvapilo. Chalani sú na roadtripe po okolí Barcelony a keď sme im povedali, že nám trvalo prísť do Španielska 3 týždne, skoro spadli z nôh. 😀
Doobeda máme stretnutie s muzikoterapeutom Gonzalom, ktoré dopadlo úspešne a dohodli sme sa na spolupráci. Podarilo sa nám opäť niečo zarobiť, rozšíriť naše nástroje do piatej krajiny a dostali sme zaujímavé kontakty na ďalšiu možnú spoluprácu v Španielsku a Nemecku.
Poobede sa Juraj v Barcelone šťastne vydáva na cestu za náhradnými súčiastkami, aby mohol zase niečo rozobrať a následne zložiť. Na toto sa tešil posledné dva týždne. Dnes ho teda nevidím trčať z motora, ale rozloženého po celom stole s otáčkomerom a spájkovačkou v ruke. Je to tak, niektorí ľudia chodia do Barcelony za kultúrou, my za súčiastkami. ⚙️
Bola by samozrejme škoda vidieť z Barcelony len obchod s elektronikou, tak predlžujeme náš pobyt v meste na dva dni, aby sme si mohli pozrieť mesto, tržnicu a nejaké pamiatky. Cestou k stráženému parkovisku na nás divoko máva chlap v križovatke a kým stojíme na červenej pribehne a kričí na nás: “To je perfektné auto, aj ja by som si také chcel kúpiť! Tiež by som takým chcel cestovať.” My mu odpovedáme: “Jasné, kúp si, cestovanie karavanom je super, odporúčame.” Zrazu sa z kríkov vynorí chlapíkov kamarát, príde bližšie a pýta sa: “Takže nám ho predáte? Prosím, predajte ho, kúpim ho hneď teraz.” Rýchlo mu vysvetľujeme, že teraz nie je vhodná chvíľa, že sme ešte na cestách a potrebujeme sa následne dopraviť domov. Sme radi za zelenú na semafore, vyštartujeme z križovatky a je dobre, že chlap nemal dlhý priestor na zjednávanie, možno by nás nakoniec ukecal. 😀
V Barcelone smerujeme na najznámejšie miesta. Z metra vystupujeme na námestí Placa de Catalunya, odtiaľ prechádzame ulicou La Rambla do slávnej tržnice Mercat de Sant Josep de la Boqueria, kde si dáme rýchly obed. Ja by som tam najradšej strávila týždeň ochutnávaním všetkých druhov olív, jalapenos, rýb, morských plodov a šunky. Posilnení obedom sa vydávame po Gaudího stavbách Casa Milà a Casa Batlló, pokračujeme okolo gotickej katedrály Catedral de la Santa Cruz y Santa Eulalia do barcelonského prístavu a výlet končíme pri slávnej La Sagrada Familia. Napriek tomu, že to bol pekný zážitok a sme radi, že sme si Barcelonu a niektoré jej pamiatky aspoň čiastočne pozreli, nie je to mesto, ktoré by sa mi významne zapáčilo a nepotrebujem sa sem ani vrátiť. Obaja s Jurajom preferujeme skôr menšie mestečká, ktoré majú typickú architektúru pre danú oblasť, úplne inú atmosféru a nemáme radi preľudnené miesta. Noc trávime kúsok nad Barcelonou a tešíme sa, že sa opäť presunieme do menej zaľudnených oblastí. Na miesto nocľahu prichádzame až neskoro v noci, za susedov máme Nemcov, ktorí pri našom príchode vyskakujú z auta a vítajú nás so slovami: “Jeej to je super, že ste prišli zrovna vy, videli sme Vás včera v meste a hovorili sme si, že máte zaujímavé auto. Ste neprehliadnuteľní!” S Nemcami si napriek pokročilej nočnej hodine vymieňame zopár zážitkov a dozvedáme sa, že oni sú na cestách už od augusta 2022 a živia sa pouličným umením.
Nedeľu máme viac menej oddychovú, doobeda sme sa chceli ísť pozrieť na trh, ktorý nám odporučil náš sused zo začiatku týždňa Roberto, ale trh sa nekoná. Neprekvapuje nás to, v Španielsku nie je vždy všetko tak, ako by podľa plánov malo byť. Minulú noc sme mali suseda Španiela a prvýkrát sa na cestách stretávame s človekom, ktorý nevie po anglicky ani slovo. Nevadí, Juraj vytiahne svoje znalosti španielčiny, prehodí so susedom pár slov a dostávajú sa až ku geografickému okienku: “Čo znamená to SK na ŠPZtke?” Juraj objasňuje: “Slovak republic, Eslovaquia”. Španiel sa tvári, že vie o čom je reč a potom z neho vypadne: “Ahaaa, sí, sí, to je vedľa Srbska však?” Juraj vo vzduchu názorne ukazuje kde sa zhruba Slovensko nachádza a povzdychne smerom ku mne: “Slovensko je pre nich už asi orient.” 😀
Na nedeľnú noc smerujeme po dlhšej dobe opäť na farmu. Vinya Vilar sú vinári, pestovatelia olív a výrobcovia olivového oleja. Nad vinicami medzi olivovníkmi majú spravené veľké parkovisko pre karavany, kde môže ktokoľvek prenocovať. Neobvyklé je, že tu karavanistom okrem prespania bezplatne ponúkajú aj možnosť dopustenia vody, vypustenia šedej vody, majú tu spravené WC a jednu sprchu, prípojky na elektrinu, mnoho lavičiek na sedenie a drez na umývanie riadu. Toto miesto je nádherné, autá parkujú buď pod parkom, alebo oproti na terase nad vinicami. Je tu možnosť prechádzok medzi olivovníkmi, pomedzi vinice, alebo po areáli vinárstva. Toto mieste je krásne, pôsobí ako z romantického filmu, škoda, že sa na fotkách nedá zachytiť ako nádherne tu je. Cez týždeň sa tu dajú kúpiť lokálne výrobky, už sa neviem dočkať ich olív a Juraj sa teší na vínko.
Večer na farme nás chytí extrémna búrka, keďže fúka, nevieme ani zohriať vodu (viď vysvetlenie v článku ako funguje karavanista bez kempov) a zhasína nám dokonca aj chladnička. Prvýkrát sme chceli využiť elektrinu a zapojiť auto do zástrčky, zistili sme ale, že máme krátku predlžovačku. Dnes teda asi po prvýkrát bez sprchy a dúfame, že nám do auta nezatečie. Ako Juraj poznamenal: “Toto bude skúška tmelu.” ⛈️
– Počet nocí strávených v kempe: 0
– Tento týždeň sme prešli 381 kilometrov.
– Dohromady sme prešli 2919 kilometrov. 🛣️
P.
Gratulujem k biznisu 🙂 inak naozaj haluz takto spoznávať krajiny a ich zvyky a fungovanie. Nikdy nevieš čo ťa prekvapí 🙂 užívajte
Ďakujeme ! 🙂 Je to tak, overili sme si tu, že španieli sú naozaj priateľskejší ako iné národy, ale majú aj viac na háku 😀 akurát by sa nám zišla väčšia znalosť španielčiny 😀