Vyrazili sme?

Priatelia, vyrazili sme? Nastala tá očakávaná chvíľa?

Tadááá, je to tak, podarilo sa nám vyraziť na Veľkonočnú nedeľu. Niekoľkým kamošom a členom rodiny som hovorila, že konečne budeme mať kopec času na balenie, vďaka tomu môžeme konečne vyraziť cez deň a nie neskoro večer. Nuž, asi nám je súdené jazdiť potme a v noci, Bratislavu sme opúšťali okolo 19:00. 🙂

Poznatky z posledného týždňa pred cestou:
Ako prvé som zbalila uteráky, posteľné povliečky a plavky. Šokovalo ma, že už v tejto fáze balenia máme plnú prvú skrinku, a hlavou mi ide myšlienka ”budeme radšej chodiť holí, alebo sa po sprche nebudeme utierať?” 🤔

Juraj zavrhol asi 4 veci zo zoznamu toho, čo treba urobiť pred cestou, s odôvodnením, že to urobí cestou, aby sa nenudil. Veď čo keby sa náhodou hneď v prvých dňoch nič nepokazilo a on by nemal čo robiť? Tí čo ste vyslovili, že by ste išli s nami, verím, že po tomto už to nemyslíte vážne. 

Rozčuľovať sa nad tým, že je nemožné zohnať cestovné poistenie pre karavanistov tak aby pokrývalo to, čo reálne potrebujeme, je asi zbytočné. Všetci ponúkajú poistenie meškania letu, stratenej batožiny na letisku, letenky, či výmenu hotelovej izby. Lebo všetky tieto služby potrebujeme, však? Ak hľadáte dieru na trhu pre Váš biznis plán – poistenie pre karavanistov je tou dierou – nemáte za čo. ✈️

Neverila by som, aké zložité môže byť zohnať poistenie na obytné auto. Rozumej bežné obytné auto. Už v tej chvíli mi mala blikať kontrolka, aké ťažké bude zohnať poistenie na 40 ročné obytné auto. Pani z poisťovne sa počas nášho rozhovoru veľmi krútila, vraj sa to poistiť nedá a podľa ich webu naše auto rozhodne nemôže byť obytné. Počas mojej online bitky s poisťovňou Juraj hlási: “Srať poistku, išli sme bez nej aj do Talianska a to bolo to auto v dosť horšom stave, veď vieš ako to hučalo.. a došli sme tam.” Nutno dodať, že aj v Taliansku sme opravovali. Dvakrát…
Po odpovediach typu ”je mi to líto, Vaše auto nelze pojistit”, “musím to prověřit s kolegy”, “s tímhle jsem se ještě nesetkala”, nakoniec súboj poisťovňa vs. ja, vyhrávam. 😎

Šokujúcim momentom bolo váženie auta. Auto sme vážili prázdne, bezo mňa, bez psa, s prázdnymi skrinkami, s polovicou nádrže a hádajte čo? Už v tej chvíli bolo preťažené. Vtedy sme zistili, že máme asi v techničáku chybu, v kabíne na oficiálnom štítku sú iné údaje ako v techničáku a ani jeden z nich nesúhlasí s reálnou váhou. V rýchlosti preverujeme s inými majiteľmi L300-vky, údaj v TP majú rovnaký. Čo s tým deň pred odchodom? Nuž, asi nič.. 

Na naše prekvapenie sme do auta naskladali všetky veci, ktoré sme nachystali, nebolo teda nutné riešiť dilemu typu “potrebujem viac jedlo alebo vodu?”. Pravdou ale je, že skrinky sú tak plné, že už do nich nevlezie nič, takže keď nám maminka dala na rozlúčku Veľkonočného barana, nemali sme ho kam umiestniť.

Čo sa týka otázok z predošlých článkov – pri odchode sme sa nepohádali, tak veľmi sme nestíhali, že sme na hádku nemali čas. V práci som nakoniec dostala neplatené voľno, z čoho sa teším. Auto sa ešte nepokazilo. 

Po prvom dni na cestách zhrnutie:
– Kývame všetkým karavanom, tak ako sa to v správnej komunite robí, v Rakúsku štatistika odkývania zatiaľ 100% ! 👐
– Vyhodili nás z prvého Stellplatzu, lebo máme psa. Nuž, chlpatý alarm má výhody aj nevýhody. 🐶
– Druhý deň sa nám pokazila skrinka v kuchyni a za jazdy nám veselo máva – Jurko sa teší, konečne má čo opravovať. 🪛
– Doplnili sme reklamný polep na auto a sledujeme, koľko nových návštev nám pribúda na webe. Radi by sme cestou pozbierali nových fanúšikov našich nástrojov. 🎵

Pozdravujeme, P.