Desiaty týždeň – O tom, ako sme sa 4x pokúsili odísť z Happy Home
V pondelok sa chystáme do mesta Potes na trh. Martín nám predošlý večer povedal, že hneď ráno vyrážame, lebo trh je len doobeda, tak som nám nastavila budík!! (na 10tu 😃), aby sme mohli vystreliť z postele a ísť. Čakáme na Martína hodinu, dve, kým sa vôbec zjaví v kuchyni. Pomalým tempom sa chystá, až o 12:50 zavelí: “Ideme, nie?” Kýveme, že jasné, však sme pripravení a o 13:00 štartujeme auto a odchádzame z domu. Pýtam sa ho: “Nehovoril si náhodou, že musíme ísť hneď ráno, lebo trh je len doobeda?” On na mňa prekvapene pozrie a vraví: “Nechápem tvoju otázku, veď je ráno.” Sme na cestách tretí mesiac, aj my máme ráno posunuté, ale toto je extrém aj pre nás. 🕘
Na trhu kupujeme čerstvé domáce ovocie, zeleninu, syry, chlieb a empanadu. Vyzerá to tak, že Martín tu pozná úplne každého a každú chvíľu nás za niekým ťahá a kričí pri tom na celý trh: “Pozrite sa, toto sú dvaja hudobníci zo Slovenska! Najlepší akordeonista a klaviristka! A vyrábajú hudobné nástroje s najlepším zvukom! Musíte ku mne prísť a vyskúšať si ich!” Martín je takmer nepočujúci a bez naslúchadiel nepočuje vôbec. Zrovna dnes si zabudol naslúchadlá doma, čo bolo komické, lebo ľudia sa s ním snažili komunikovať prostredníctvom nás, ale samozrejme po španielsky. Keď teda píšem, že Martín kričal na celý trh, myslím tým, že naozaj veľmi kričal a onedlho o nás vedelo pol mesta. Komunikácia s Martínom je celkovo veselá, často nás buď vôbec nepočuje, nerozumie, alebo veci pochopí inak ako sme ich mysleli. Vtedy sa začne smiať a zahlási: “Okrem toho že som hluchý, som aj sprostý.” 😃
Po nákupoch sa za veľkej búrky vraciame domov, pripravujeme s Nour obed a rozhodla som sa upiecť aj koláč. Celý čas leje ako z krhly a vyzerá to tak, že dnešný deň bude bez štandardného pikniku. Martín vraví, že odkedy sme prišli stále len prší, čo tu nie je obvyklé a vinu zvaľuje na Juraja, ktorého po novom volá Rain Man. Keďže sa nedá byť vonku, Martín s Jurajom sa púšťajú do prác v interiéri. Ja som na jednom z poschodí v dome našla na stene namaľovaný strom, ktorý sa mi veľmi páčil a pýtam sa Martína, či mu ľudia bežne maľujú po stenách. Ten mi len odpovedal: “Toto je Happy Home, tu môžeš robiť všetko, čo ťa robí šťastnou.” Viac som nepotrebovala počuť, hľadám po dome farby a štetce a idem o poschodie nižšie, kde je biela stena, maľovať strom v podobnom štýle. Okolo deviatej večer za mnou beží Martín so slovami: “Pozri čo sa stalo, vaše auto padlo z vyrovnávacích klinov! To je mágia!” Neveriacky sa s Jurajom stretávame pri karavane, veď auto nemôže len tak samo od seba padnúť z klinov. Vzápätí ale ukazuje prstom na alkovňu, ktorá je v rohu preliačená dovnútra a bok auta je odretý. Vyvádzame Martína z omylu, že toto nie je mágia, ale nejaký debil v dodávke, čo nám nabúral do auta a odišiel. Juraj ihneď začne opravovať, lebo konečne na chvíľu prestalo pršať. Po hodine sa vracia do domu a dúfa, že to čo zatmelil stihne do rána uschnúť. Ďalší omyl, o pár minút prichádza ďalší dážď, Juraj musí alkovňu prekryť pytlom od smetí, aby som nespala v mláke a naše auto s pytlom na hlave už naozaj vyzerá, že patrí do smetí. 🌧️
V utorok stále prší a tak opäť ostávame v dome. Kreslím na stenu, varím Martínovi a Nour naše slovenské lečo, ktoré obom chutí a spolu s Jurajom a Nour hľadáme obrovský kus syra, ktorý sme včera priniesli z trhu a dnes ráno záhadne zmizol. Prevrátili sme hore nohami pol domu, syr sme nenašli a Martín sa smeje a vykrikuje svoje obľúbené: “Haha, to je mágia, typické v tomto dome.” Poobede zmizol aj Martín, tak sa rozhodneme pustiť do úpravy kuchyne, v ktorej chýbajú dvierka na kuchynskej linke, niektoré šuflíky a vyzerá ako po výbuchu. Juraj sa v kuchyni vybúril, dorobil dvierka, šuflíky, závesný systém na panvice a háčiky na ovocie a utierky. Keď sa Martín vracia domov, neveriacky pozerá do kuchyne, nespoznáva ju a od šťastia doslova tancuje po dome. Tvrdí, že kuchyňa nebola v tak dobrom stave ani keď dom kúpil. Juraj je spokojný, že Martín ocenil jeho prácu a všetci sa zhodneme na tom, že sa dobre pracuje, keď má človek voľnú ruku a nikto ho nebuzeruje.
Podvečer Martínovi predstavujeme Hulam nástroje a sme zvedaví, čo na ne povie. Vzhľadom na to, že je nepočujúci, hudbu vníma úplne inak. Vkladáme mu do rúk basové tóny a popritom hráme na Compact. Martínova reakcia nás prekvapí. Tvrdí, že vďaka silnej rezonancii basových tónov a vďaka tomu, že si zvukové vlny tónov vzájomne odpovedajú, cíti hudbu vo vnútri tela. Vzápätí skúša naše nástroje bez naslúchadiel a je ohromený ešte viac, pretože hudbu stále vníma, čo sa mu pri iných nástrojoch ešte nestalo. Je takmer dojatý a zaprisaháva sa, že o našich nástrojoch povie všetkým Španielom v blízkom aj ďalekom okolí. 🎵🎶
V stredu prichádza do domu Suzie z Holandska a Nour nás učí vyrábať lapače snov. Poobede ideme všetci spoločne tereňákom na najvyššiu horu v okolí. Prechádzame sa po okolí, rozprávame sa až do tmy a plánujeme vonku už štandardne aj piknikovať. V horách sú rozmiestnené kamenné domčeky, ktoré majú vybavenú kuchynku a pár postelí pre ľudí, ktorí uviaznu v horách počas búrky, alebo sa už za svetla nestíhajú vrátiť do dediny. Keďže je už tma, do jedného z domčekov zamierime na večeru, spravíme si vnútri oheň v kozube a pozorujeme hviezdy. ⭐
Vo štvrtok konečne prestalo pršať a Martín chystá welcome party pre Suzie a zároveň goodbye party pre Nour a pre nás, lebo sa na ďalší deň chystáme odísť. Na party pečiem ďalší koláč, Martín pozval kamaráta Javiera, ktorý je vychýreným kuchárom v tomto okolí. Pripravuje nám tradičné španielske gazpacho a učí nás ako ho pripraviť doma. V dome sa schádzajú rôzni ľudia, prinášajú dezerty, niektorí v kuchyni varia hlavné jedlo, iní v jedálni pripravujú šalát. Juraj vŕta diery na hamaky, aby sme si po dobrom jedle mali kde ľahnúť. Martín obvolal svojich kamarátov, aby priniesli klavír a akordeón, aby sme mu mohli zahrať. Susedia využívajú, že je v dome akordeonista a prinášajú svoje akordeóny, aby Juraj posúdil, či sú kvalitné, alebo ich majú predať. Celé poobedie, večer aj noc trávime ochutnávaním perfektného jedla, hraním na nástroje, tancovaním a Juraj dáva ľuďom krátke hodiny hry na akordeón. Ja sa na tom dobre bavím, lebo všetko vysvetľuje anglicky, nie som si istá, či druhá strana chápe, ale odpovedá: “Sí, sí.” 🍅🥗
Po divokej párty spíme v piatok všetci až do 12tej. Dáme si rýchle raňajky a keďže chceme poobede odísť, musíme v priebehu dňa splniť povinnosti, ktoré má každý, kto navštívi Happy Home. Jednou povinnosťou je, že si každý musí vybrať akúkoľvek rastlinu, nájsť pre ňu miesto, vymyslieť jej meno a zasadiť ju. Martín si takto v záhrade necháva pamiatku na každého, kto ho navštívil. S Jurajom sme v záhrade našli v jednom kochlíku dva malé stromčeky, jeden vyšší a druhý nižší, ktoré sme si vybrali. Zdalo sa nám, že čakajú práve na nás, pár stromčekov, jeden o hlavu menší. 😃 Druhou povinnosťou je napísať, alebo nakresliť niečo do knihy návštev v Happy Home, čo plníme tiež. Kým sme ale dokončili všetko, čo bolo treba, zisťujeme, že je už neskoro a nechce sa nám na cesty. Tak ako sa nám to stalo aj u Josého, aj tu posúvame odchod, pôvodne sme totiž chceli odísť už v stredu.
Podstatným a všade prítomným faktom je, že Martín sa dlhé roky živil ako kúzelník. Baví sa tým, že si z návštevníkov robí srandu rôznymi trikmi. Z chladničky na ľudí vypadávajú falošné vajcia, z kníh vyletujú motýle, Martín schováva rôzne veci, aby si ľudia mysleli, že sa zbláznili a v dome na každom kroku vidno rôzne kostýmy a kúzelnícke rekvizity. Viď príbeh o stratenom syre z trhu o pár odstavcov vyššie. Martín občas kúzli pre svojich návštevníkov a tak sme v piatok zažili dokonalú kúzelnícku šou. 🎩🪄
Večer prichádza jeden z Martínových synov s rodinou a rôznymi kamarátmi a dom je zrazu plný ľudí. Do noci debatujeme, jeme pizzu, rozprávame im o Slovensku a Suzie o Holandsku, oni nám dávajú tipy čo v okolí navštíviť a pozývajú nás s nimi ďalší deň na piknik. Vyzerá to tak, že odídeme až v sobotu večer. 🧑🤝🧑
V sobotu ideme všetci jedenásti v Martínovom tereňáku na kopce, kde si robíme typický piknik a následne siestu. Cestou stretneme Martínovho kamaráta, ktorému Martín opäť vykričí, že sme zo Slovenska. Vďaka tomu dostaneme ponuku na ochutnávku syrov a vína v horách. Cestou domov nás Martín poučuje, že keď uvidíme policajtov, máme sa schovať. Asi od nás tiež očakáva mágiu, keď chce schovať 9 ľudí na otvorenej korbe auta. Z výletu sa vraciame až neskoro večer, čo znamená, že opäť nestíhame odísť a tak ostávame až do nedele. 🧀
Predošlý deň sme s Martínom a Suzie debatovali a filozofovali až do štvrtej do rána a v nedeľu preto vstávame až na obed. Rovno sa presúvame do údajne najlepšej reštaurácie v Kantábrii, kde ochutnávame špeciality, ktoré sa robia iba v tejto lokalite. Vďaka tomu, že je nás veľa, objednávame si mnoho rôznych druhov jedla a môžeme tak ochutnať takmer všetko z ponuky. S delením sa o jedlo sa tu počíta, všetko jedlo prichádza rozdelené na väčší počet menších porcií a dezerty prinášajú s viacerými lyžičkami. Poobede ideme všetci spoločne tereňákom na kopec, kde si španielska časť skupiny užíva siestu a my ostatní sa prechádzame po okolí, zbierame hríby a kocháme sa nádhernými výhľadmi. Podvečer celá skupina odchádza do Madridu a tak ostávame so Suzie a Martínom vo štvorici. Keď sa však vraciame do domu, nájdeme v ňom troch nových ľudí z južnej časti Španielska, pri ktorých opäť zisťujeme, že niektorým Španielom nerozumieme ani slovo. Na večeru priniesli ďalšiu tradičnú polievku salmorejo a rybacie placky a tak máme znovu možnosť ochutnať domácu kuchyňu. Kým sa navečeriame opäť je veľmi neskoro, takže sa nám zase nechce odísť. Po večeri si ale s Jurajom sľubujeme, že zajtra sa už ozaj vydáme znova na cesty. 🚐
– Tento týždeň sme prešli 0 kilometrov.
– Dohromady sme prešli 3906 kilometrov. 🛣️
P.
Bona fire supraman 🙂 Aspoň vidiš aké to je keď sa nenapojíme na satelit. Vidím, že ste to výborne zorganizovali. Pohodovú cestu a píš, píš, píš 🙂
Ano, užili sme si ho nenapojeného na satelit až až 😀
Moc hezké, co kdyby jsi zkusila přidat nějaký ten recept toho dobrého španělského papání.
To nie je zlý nápad, ale chcem najprv recepty sama vyskúšať, aby som náhodou nepridala nejakú neodskúšanú blbosť 🙂
My Ťa na to upozorníme nemboj 🙂