Piaty týždeň – O tom, ako sme sa náhodou ocitli na fieste
Hneď na začiatku sa Vám chcem ospravedlniť za extrémne dlhý článok, každý týždeň mám pocit, že nemám o čom písať, ale v nedeľu vždy zistím, že sú články stále dlhšie a dlhšie. 👼 Každopádne to podľa mňa stojí za to. 🙂
V pondelok ráno sa budíme do krásneho slnečného dňa. Nakoniec búrka nebola tak strašná, tmel vydržal a podarilo sa nám aj osprchovať. Doobeda sa stretávame s pani domácou Maríou, ktorá nám napol anglicky, napol španielsky vysvetľuje aké druhy vína majú. Jurko si vyberá dva, ja si beriem olivy a debatujeme s Maríou o tom, že tu ešte nemala Slovákov a že sme pre ňu prekvapenie. Do tejto časti Španielska najčastejšie chodia Holanďania, Švajčiari, Nemci a Dáni. Zoznamujeme sa aj so susedmi Holanďanmi a všetci sú tu tak priateľskí a prostredie nádherné, že sa rozhodneme ostať o deň dlhšie. Prvýkrát zažívame horúce počasie, v tieni je 33°C a počas prechádzky pocitovo 43°C. Domáci to považujú za príjemnú jar, všetci chodia v dlhých nohaviciach, tričkách a mikine. Ja sa vedľa nich varím v plavkách a nechcem vedieť, ako je tu v lete. Dnes prvýkrát rozkladáme markízu a robíme si priedomie s terasou. 🌳
V utorok opúšťame krásne vinice a olivové háje a vydávame sa ďalej na cestu. Smerujeme do Zaragozy, kde sa máme stretnúť s Josém, ktorý je tiež hudobník a stráviť uňho pár dní. V tomto týždni zrazu stretávame veľa Španielov, ktorí majú záujem konverzovať. Jeden chlap nás zastaví v strede ulice a chváli nám auto, druhý sa pýta odkiaľ cestujeme a praje nám šťastnú cestu. Pomaly opúšťame región Katalánska a vstupujeme do Aragónska, čo je severovýchodná časť Španielska. Konečne sú tu tabuľe na cestách, nápisy v obchodoch a všetky informácie v španielčine a aspoň trošku rozumieme. Doteraz bolo všetko v katalánčine a tak nám naše znalosti španielčiny boli nanič.
Aragónsko je veľmi riedko osídlená časť Španielska, za dva dni sme tu stretli dokopy možno 5 ľudí. Vyzerá to tu ako v púštnych oblastiach, všade je veľa prachu, domy sú tu z tehál všetky len v prírodných farbách a mestá veľmi ďaleko od seba. Je tu veľmi veľa opustených a polozrúcaných budov a celkovo to tu pôsobí ako v meste duchov. Keďže tu nič nie je, nie sú tu ani parkoviská pre karavany, po dlhej dobe teda spíme nadivoko. Našli sme opustenú kaplnku na kopci s krásnym výhľadom. Od utorka sa výrazne ochladilo namiesto pondelkových 33°C je už len okolo 20°C. V noci to nebolo ideálne, fúkal veľmi silný vietor, celým autom triaslo a na kaplnke trieskali okná. Presne ako v meste duchov. 👻
Vo štvrtok pri nás stáli všetci svätí. Mierili sme po diaľnici do Zaragozy a na jednom odpočívadle sme si dali pauzu, aby sme sa pozreli kam pôjdeme do obchodu a kde je v okolí stellplatz. Klikali sme do mobilov asi 5 minút a Juraj zrazu zacítil chladiacu kvapalinu. Pozrel von a pod autom bola obrovská mláka. Otvoril teda “kapotu” a celý motorový priestor bol kompletne mokrý a tiekla z neho voda. Rúra z chladiča sa v jednom mieste odpojila a všetka voda tým pádom tiekla do motorového priestoru a von z auta. Keby sme náhodou nezastavili a išli by sme ďalej, asi by sme prepálili tesnenie pod hlavou a dojazdili by sme. Takto to našťastie pre nás bola len 10 minútová oprava a mohli sme ísť ďalej. 🛠️
V Zaragoze sme našli stellplatz vedľa štadióna, ktorý má okolo 20 miest, ale karavanov tu bolo asi 80. Karavanisti teda vytvorili externý stellplatz na parkoviskách okolo štadióna. Očividne sa to tu toleruje, lebo poobede šli okolo policajti a iba milo usmerňovali karavanistov ako majú stáť, aby to nikomu neprekážalo. Večer ideme na skejte a kolobežke do centra mesta, ktoré je cca 5 kilometrov od stellplatzu. Dnes je totiž štvrtok a vo štvrtky večer majú v Zaragoze pre nich typické Juepinchos. Názov je spojený z dvoch slov, jueves = štvrtok, pinchos = jednohubky, v Španielsku známe aj pod názvom tapas. Juepinchos je vlastne tapas akcia, kedy v miestnych baroch ponúkajú set tapas+nápoj (štandardne pivo, víno alebo voda) za 2€, 2.5€ alebo maximálne 3€.
Od zhruba 20tej hodiny sú ulice v štvrti Magdalena a okolí plné ľudí, ktorí sedia alebo postávajú vonku s pohárom vína alebo piva a debatujú. Zažili sme tu skvelú atmosféru, trošku použili španielčinu a ochutnali tapas rôznych druhov. Milujem to ich priateľské oslovenie ¡Hola chicos! a snahu pomôcť, keď vidia, že španielčina nie je váš rodný jazyk. Španieli si tradične v každom bare dajú jeden nápoj a tapas a presunú sa do ďalšieho baru. Celé hodiny tak strávia turistikou od baru k baru. Podobne sme to urobili aj my, ale stihli sme si medzitým pozrieť aj krásne nočné historické centrum Zaragozy, námestie, kostol, fontánu a nábrežie popri rieke. Zaragoza je veľmi pekné mesto, páčilo sa nám oveľa viac ako Barcelona a ak budete mať cestu okolo, jednoznačne odporúčame Zaragozu navštíviť. Pred polnocou sme sa rozhodli ísť naspäť k autu, popri nábreží, kde ma zastavil policajt a niečo na mňa vysypal rýchlou španielčinou. Z môjho výrazu mu bolo jasné, že nerozumiem, tak sa ma spýtal odkiaľ sme. Následne mi vysvetlil, že nemôžeme jazdiť po chodníku, aj keď na ňom nikto nie je, ale musíme využívať cyklocesty. Podľa jeho výrazu súdim, že si myslel, že na Slovensku cyklocesty nepoznáme. Vlastne má pravdu, na väčšine miest u nás nie sú, za to španielske mestá sú nimi pretkané a cyklisti tu majú vo svojich pruhoch aj komplikované križovatky. Juraj už mierne podgurážený po niekoľkých juepinchos strácal na skejte rovnováhu a tak sme sa k stellplatzu radšej bezpečne prepravili električkou. 🍷🍺
V piatok sa chystáme do hobby marketu, lebo nám opäť chýbajú piliny do záchoda. Juraj tiež potrebuje kúpiť malé pántiky na sedačku, pretože tie pôvodné ulomil. Tento týždeň žiadna oprava, tak si sám jednu vyrobil. Kým je Juraj v hobby markete, zistila som, že na parkovisku je wifina a keďže dnes hráme prvý hokejový zápas týchto majstrovstiev, znamená to, že ostávame na parkovisku, zohrievam obed a teším sa, že si pozriem hokej. Samozrejme mi nenapadlo, že zo zahraničia nepôjde len tak pustiť slovenský prenos. Bojujem celú prvú tretinu, nakoniec som našla livestream na youtube, komentár si púšťam zo slovenského rádia a snažím sa zosynchronizovať zvuk s obrazom. 😀
Podvečer ideme ku José Luisovi kúsok za Zaragozu, u ktorého chceme stráviť niekoľko dní. Josého sme našli cez portál workaway, ktorý združuje ľudí hľadajúcich pomoc u nich doma. Každý očakáva pomoc iného druhu, niekto chce pomoc so záhradou, niekto strážiť deti, niekto pomoc s bežnými domácimi prácami. Domáci za to na oplátku ponúkajú napríklad ubytovanie, jedlo, možnosť si vyprať, internet, naučiť sa jazyk a mať zážitky s domácimi. V piatok večer sme sa zoznámili s Josém a zaparkovali karavan na kraji jeho veľkej záhrady. Aktuálne je cez workaway u Josého aj Američanka Crystal z Wisconsinu, čo je pre nás bonus navyše. Môžeme tak trénovať španielčinu aj angličtinu s native speakermi. José má na pozemku dve veľké budovy. V jednej je jeho dom a veľká dielña, v druhej veľká hudobná miestnosť s pódiom, bicími, gitarami, keybordom, saxofónmi, mikrofónmi a ozvučením. Netrvá dlho a už sú tu aj Hulam nástroje. José vo voľnom čase hrá v dvoch kapelách a jedna z nich využíva ako skúšobňu práve túto miestnosť. 🎶 🥁
V piatok večer nás José berie do centra Zaragozy a robí nám sprievodcu po najznámejších pamiatkach. Dozvedáme sa kopu informácií z histórie priamo od človeka, ktorý v Zaragoze vyrastal. Po prehliadke mesta nás José berie do jednej z jeho obľúbených vegetariánskych reštaurácií v meste. Zažívame tu nefalšovanú španielsku atmosféru, všade je hluk, ľudia sa bavia, smejú, tancujú a zdieľajú si dojmy z jedla. V bare sú rôzni ľudia, mladí, starí, veľmi výstrední a aj ľudia v oblekoch, ktorí vyzerajú, že práve prišli z opery. Nikto na nikoho divne nepozerá a všetci tu spoločne večerajú. Tak ako je to pre Španielov typické, objednávajú si malé porcie zo všetkých možných druhov jedál a každý skúša všetko, samozrejme z jedného taniera. Rovnako to robíme aj my s Josém a Crystal a ochutnávame tradičné španielske krokety s hubami, vyprážané jalapeños plnené syrom, rôzne druhy slaných koláčov, patatas bravas, zapekané syry so zeleninou a na záver dva druhy koláčov. Nám s Jurajom sa táto kultúra zdieľaného taniera páči, aj u nás si väčšinou jedlo medzi sebou vymieňame, aby sme toho ochutnali čo najviac. Páčilo by sa nám keby sa podobne stolovalo aj na Slovensku a nehrali sme sa hru “nedotýkaj sa môjho taniera!”. 🍽️
V sobotu ráno sa budím za tónov piesne Happy birthday, alebo ak chcete Veľa šťastia zdravia, ktorú hrá Juraj na malej prenosnej harmonike. Kto pozná Donyho vie, že Dony pri zvuku harmoniky spieva, takže som k narodeninám dostala duet. Moje narodeniny sú tretím sviatkom na tejto ceste a tak navrhujem, či neupečieme pri tejto príležitosti koláč. Zo stromu sme pozbierali čerešne a pustili sme sa do pečenia čokoládového koláča. U Josého sa cítime ako doma, máme plne k dispozícii jeho dom, a každý deň sa stretávame pri spoločnom obede aj večeri. José je skvelý kuchár a zatiaľ sme mľaskali nad každým jedlom, ktoré sme od neho ochutnali. Počas varenia nám José púšťa jeho obľúbenú hudbu, alebo prinesie klavír a na striedačku hráme my s Jurajom. Pri stole si rozumieme, Španieli podobne ako my používajú slovo ñam. 😀 Pri spoločných jedlách väčšinou rozoberáme kultúrne a jazykové odlišnosti medzi Slovenskom, Španielskom a Amerikou a častokrát nad našimi zvykmi a jazykovými prostriedkami krútime hlavou, alebo sa smejeme.
Podvečer sa zoznamujeme s Josého partnerkou Yolandou a zahajujeme ochutnávku koláča. Trošku sme to prehnali s čokoládou a koláč je na náš vkus až príliš čokoládový, vzápätí ale zisťujeme, že José s Yolandou sú obrovskí milovníci čokolády a tak tentokrát pri stole mľaskajú oni. Yolanda nevie príliš dobre po anglicky a tak sme konečne hodení do vody a musíme komunikovať v španielčine (a rukami). 🙂
Nedeľné doobedie zahajujeme prácou a rozoberáme skleník, ktorý už nie je potrebný. Neskôr si spoločne varíme obed a trávime veľa času pri stole. José nás dnes večer pozval na koncert big bandu v ktorom hrá a tak sa s ním a Yolandou presúvame do mesta, kde sa koncert koná. Po príchode sme zistili, že v danom meste sa koná typická španielska fiesta. Josého sme nechali na skúške s kapelou a s Yolandou sme sa išli prejsť. Na domoch sú tu krásne maľby, ktoré sme inde nevideli. Tiež tu vidíme mnoho rôznych atrakcií a jedla, avšak ľudí sme nikde nevideli. Nechápali sme prečo je v meste prázdno, zrazu sme začuli hudbu, ktorú sme sa rozhodli nasledovať, až sme narazili na španielske toros. Toros je obdobou tradičných bíčích zápasov a je to medzi Španielmi veľmi obľúbená zábava. Tu sme zistili prečo v meste nikto nie je, stovky ľudí boli práve tu a sledovali toros. Tieto neprofesionálne toros na fiestach sa však nerobia s býkmi, ale s kravami, tie sú o niečo menšie a ľahšie, ale majú rohy ako býky. Krava je vpustená do arény, v ktorej je ľubovoľný počet ľudí z davu, ktorí sa krave na roh snažia navliecť krúžok so stuhou. Krava je samozrejme nervózna a tak ľudí naháňa a snaží sa ich napichnúť na rohy. Počas celej akcie hrá v pozadí živá kapela hudbu, ktorá sa nám spája s toreadormi. Yolanda nám povedala, že sa občas stáva, že krava niekoho zapichne, alebo preskočí bariéru a dostane sa až medzi divákov. Vtedy sme si len povedali “snáď to nebude dnes”. Ostávame na pár kôl a sme šokovaní, nečakali sme, že sa tieto “býčie zápasy” organizujú na obyčajných fiestach v malých mestách a už vôbec sme nečakali, že niečo takéto náhodne uvidíme na vlastné oči. Yolanda nám vysvetľuje, že existuje ešte jedna verzia toros, kedy sú kravy vypustené do ulice v meste a ľudia pred nimi utekajú. Vyvalím na ňu oči, na čo ona prikývne “Sí, estamos locos”, v preklade “Áno, sme šialení”. Rýchlo nám ale vysvetľuje, že ona nie je fanúšikom týchto zábav s kravami a beží sa spýtať najbližšieho Španiela, či dnes budú kravy bežať mestom, aby sme sa pred nimi prípadne stihli schovať. Nie všetci Španieli teda súhlasia s touto tradíciou. 🐂
Koncert sme si parádne užili, big band hral zmes rôznych štýlov, primárne jazz a bossanovu, ale aj zopár úprav rockových skladieb. Po koncerte sme počkali na Josého, ktorý k nám dobehol so slovami: “Poďte musíme sledovať autobus big bandu!”. Nechápali sme prečo, cestou nám ale vysvetlil, že po koncerte je prichystaná večera pre hudobníkov a ich členov rodiny a blízkych kamarátov. Zrazu sme sa tak ocitli medzi troma desiatkami španielskych hudobníkov a José nadšene každému vysvetľoval: “Títo ľudia sú zo Slovenska! Sú to tiež hudobníci! A viete čo? Oni vyrábajú úžasné hudobné nástroje!” Ľudia sa s nami snažili konverzovať a tak sa stalo, že sme nedeľnú noc strávili vo víre hudby, zábavy a jedla. 🎵
– Počet nocí strávených v kempe: 0
– Tento týždeň sme prešli 255 kilometrov.
– Dohromady sme prešli 3174 kilometrov. 🛣️
P.
… nebudem chváliť, aby si nespyšnela … ale budete mať do konca života na čo spomínať …prajem Vám stretať len milých a príjemných ľudí a ešte veľa pekných zážitkov….
Je to tak, každým týždňom máme viac a viac zážitkov a nových kontaktov. 🙂
Jako vždy super a dodatečně ještě vše nej k narozkám.
Ďakujem a teším sa, že stále čítaš 🙂