Tretí týždeň – O krajine tisícich retardérov

Pondelkové ráno štartujeme s obzvlášť dobrou náladou – Jurko má meniny. Je to jeden z mnohých sviatkov, ktoré budú počas našej cesty. Včera sme sa napríklad tešili, lebo mal Dony piate výročie od adoptovania a ešte stále vyzerá, že je s nami spokojný. 😀 Dokonca nám dal k výročiu adopcie darček – zapchal karburátor svojimi chlpmi. Áno, tá pol dňová oprava bola zapríčinená tým, že sa do karburátora dostali chlpy, upchali trysku a do motora tým pádom nešiel benzín. Aj keď bola porucha vlastne úplná drobnosť, takéto veci príliš neočakávame a teda to Juraja potrápilo na niekoľko hodín. 😀
Po prvej úspešnej oprave sa Juraj púšťa aj do opravy šuflíka.

Dnes musíme vyriešiť aj nedostatok plynu, ktorý odkladáme už tretí deň. Vo francúzsku je problém s tankovaním plynu do bomby, lebo im kedysi vybuchla na pumpe fľaša s plynom počas tankovania, tak to radšej zakázali. Zároveň nevieme vymeniť celú bombu kus za kus, lebo slovenské neberú a ak by aj zobrali, nevedeli by sme sa potom zbaviť francúzskej. Plyn sa dá legálne tankovať iba ak auto jazdí na LPG. Zahajujeme teda krycí manéver na pumpe, ideme k plynu kým je obsluha zabávaná iným zákazníkom a rýchlo spúšťame tankovanie. Cítime sa ako v akčnom filme a každú sekundu čakáme, že si nás obsluha všimne a plyn vypnú, rovnako ako nám to urobili v Rakúsku. Teta si nás však nevšíma a spokojne si natankujeme do plna. Pondelok teda v znamení tretieho úspechu. 💪

Francúzsko sme si súkromne premenovali na krajinu tisícich retardérov. Dopravu v mestách spomaľujú všade kde sa dá a tak je naša priemerná rýchlosť ešte nižšia ako doteraz. Čo je tu ale super sú rýchlostné cesty, ktoré vedú často popri diaľnici, sú neplatené, väčšinou 3-4 prúdové a vo veľmi dobrom stave. Odporúčame, max. rýchlosť je tu 110km/h, nám to stači, tak rýchlo ísť ani nevieme. 🐌
Auto ešte z času na čas skáče a Juraj sa rozhodne to riešiť na pumpe, kým čakáme na stojan. Asi keď to nezloží správne, chce vytvoriť kolónu cez celú pumpu, zaujímavý zmysel pre humor.

Poobede ideme na výlet do mesta Arles, Juraj túži po kultúrnom vyžití. Navštívime tu arénu kde sa konali býčie zápasy a amfiteáter. Dnes prvýkrát využívame možnosť nocľahu u jedného z francúzskych farmárov a vinárov, ktorí karavanistom ponúkajú možnosť prespať na ich farmách. Parkujeme medzi ryžovými poliami, vedľa auta sa pasú kone, kravy a ovce a z diaľky počuť kačice. Večer vyťahujeme stoličky a pred autom, alebo ako by Juraj povedal – na priedomí, čítame a pozorujeme okolie. Francúzsky vidiek je idylka. 🐴🐑🐄

Na druhý deň nemáme žiadne plány, ani nechceme dlho cestovať, iba zmeniť miesto na nocľah. Posúvame sa kúsok ďalej a za jazdy vidíme ľudí, ktorí sa prechádzajú medzi plameniakmi. Zisťujeme, že sme pri ornitologickom parku, tak zastavujeme a ideme na neplánovaný výlet. Keď teda prvýkrát nemáme žiadne plány, program sa nám vytvoril sám. 🦩

Návšteva miestnych farmárov sa nám zapáčila, tak sme aj dnes zamierili na lokálnu farmu, tentokrát byvoliu. Parkujeme medzi výbehmi byvolov a koní, farmár tu poskytuje veľkú časť svojho pozemku pre karavanistov na jednu noc. V blízkosti je aj reštaurácia pre turistov, z ktorej večer prichádzajú zamestnanci medzi karavanistov a ponúkajú objednanie čerstvého francúzskeho pečiva na ráno. Vyberáme si chlieb a plnené sladké croissanty a tešíme sa na raňajky. 🥐

Už tri dni riešime, že nám strašne začala smrdieť odpadová nádrž a nevieme prečo. Vodu dávame vždy z dobrého zdroja, dávame si pozor aby sa nám do odpadu nedostali kusy jedla, ale aj tak smrdí. Každým dňom sa to stupňuje a už sme vo fáze, že máme zaštupľované obe umývadlá aj sprchu a aj tak nevieme kvôli smradu vojsť do kúpeľne. Rozmýšľame čím nádrž vyčistiť, či natvrdo Savom, alebo niečím menej drastickým, napr. octom, alebo sódou. Na fóre sme sa dočítali tip od nemeckého karavanistu, ktorý do každého odpadu vhodil tabletu na čistenie zubných protéz. Zdá sa mi to ako blbosť, veď tablety sú určené do malého pohára, nie do 50 litrovej nádrže, ale keď to hovorí nemecký Hans, máme tendenciu mu veriť. Mierime do obchodu, kupujeme prostriedok na čistenie záchoda a tablety na protézu. Predavačka si nás zvláštne obzerá, asi premýšľa, ktorý z nás má protézu. Ja zas premýšľam čo urobíme so 100 tabletami, keď to nebude fungovať. 😀 Poobede ideme na najbližší stellplatz, vymývame nádrž a skúšame nemecký trik. Večer prekvapene zisťujeme, že odtoky už nemusia byť zaštupľované, lebo nesmrdia! Takže karavanisti, toto je skvelý a extrémne lacný tip na riešenie, ak by sa Vám stalo niečo podobné. 🚿

Pretože máme radi napätie a pátracie akcie, Juraj na ďalší deň ráno stráca sitko z nášho nového kávovaru. Keďže káva a teda aj sitko sú v rebríčku dôležitosti tesne pod mojim mobilom, spúšťame pátraciu akciu číslo 2, tentokrát v tráve vysokej po kolená. Po pol hodine Juraj stráca trpezlivosť, berie nožnice a vykosí asi 3m². Francúzsky údržbári zelene by mu určite poďakovali. Po ¡hodine a pol! Juraj prichádza s víťazoslávnym úsmevom – konečne si môže uvariť vytúženú kávu.  
Po včerajšom úspechu s tabletami sa rozhodneme vyčistiť nimi aj nádrže na pitnú vodu a fľaše a karavan je takmer ako nový. 😀

Po dobrých skúsenostiach z fariem sa rozhodneme na jednu zamieriť, vyberáme si vinárstvo na západe francúzska, ktoré sídli v bývalom zámku, hneď vedľa safari parku. O šiestej večer tu má byť ochutnávka vín, domácich syrov a hroznového džúsu. Zíde sa tu 6 karavanov a asi 15 ľudí, domáci však nikde. Čakáme a čakáme, o siedmej to vzdáme a so susedmi konštatujeme, že je to čudné. Vykladáme von stoly, a susedia karavanisti vlastné vína. Nuž, aj takto to niekedy dopadne, nevadí, aspoň máme kde stráviť noc, vedľa výbehu zebier zo susedného safari. 🦓

Ďalší deň váhame, či ešte ostať vo Francúzsku, alebo sa už presunieme do Španielska. Keďže sme už len 100km od hraníc, volíme Španielsko a presúvame sa. Juraj cestou hlási, že by potreboval nájsť rovné parkovisko, lebo potrebuje niečo spraviť. Bliká mi kontrolka, je mi jasné, že chce zase niečo rozoberať a keďže chce rovnú plochu, nebude to motor. Rázne zakazujem, sadám za volant a odchádzame do Španielska. Tu si konečne prvýkrát dáme morské potvory a zastavujeme na nocľah v meste Peralada. Odporúčame, mesto je nádherné, historické, s krásnym parkom. Juraj sa okamžite chopí svojej šance a začne auto dávať na dviháky a rozoberať. Tentokrát nie motor, ale zospodu, konečne mám zmenu a nevidím nohy trčať z motora, ale spod auta. Juraj medzi sebou vymieňa predné kolesá, vraj sú nerovnomerne zjazdené a nastavuje zbiehavosť  Večer ideme na prechádzku a keď sa vraciame k autu, zbadáme v údržbovej časti stellplatzu dodávku, ktorá nechce naštartovať. Jurajovi svietia oči, hádajte prečo. Dáme si rýchlu večeru a Juraj je vzápätí magicky vcucnutý pod pokazenú dodávku. Dnes teda vidím jeho nohy trčať spod auta už druhýkrát, tentokrát aspoň nie spod nášho. Černošský pár z Francúzska, zhruba naši rovesníci, vraj majú namierené do Afriky, aj keď momentálne to vyzerá tak, že neopustia ani parkovisko. 😀 Stihnem hodinové venčenie po meste, upratať auto, pozrieť nejaké videá, osprchovať sa a Juro o 23:30 stále leží pod dodávkou. Sadám si na múrik vedľa dodávky a počas opravovania sa dozvedáme, že si na cestu do Afriky dali 3 roky. A to sme si mysleli, že naše 4 mesiace sú dlhá doba. Krátko pred polnocou Juro a Pascal (už obaja čierni, pardon 😀) s napätím vyliezajú spod dodávky a idú skúsiť naštartovať. Chvíľa napätia, BUM, dodávka naštartuje, Pascal je očividne šťastný (vyzerá to, že odídu) a Juraj tiež (že mohol rozoberať a skladať). Želáme si vzájomne šťastnú cestu, neviem kto z nás to bude potrebovať viac a vyrážajú do Barcelony. Snáď ich tam niekde nestretneme pokazených. 🚐

Ráno sa budím za zvuku piesne, ktorú si škrieka Juraj: “Briti idú do riti.” Áno, túto noc sme mali susedov Britov a ako som pochopila, práve odchádzajú. 😀 

Víkend sa nesie v znamení upratovania a nakupovania. Po troch týždňoch musíme vyprať, ani nie tak preto, že máme málo oblečenia, ale preto, že už nemáme miesto na špinavé oblečenie. Odkladáme zimné oblečenie a vyťahujeme šľapky a sandále, prezliekame posteľ a upratujeme dlážku. Super je, že “veľké upratovanie” tu máme zmáknuté za pár minút. Musíme ísť tiež urgentne nakúpiť, lebo v nedeľu sú tu obchody zavreté a Juraj tvrdí, že je v pondelok sviatok a nemáme v zásobe takmer žiadne jedlo. Celú nedeľu máme extrémnu radosť z toho, že máme vypraté a hlavne, že máme prezlečenú posteľ a je to po prvýkrát, kedy na vlastnej koži chápeme to známe – tešiť sa z niečoho, čo berieme doma ako samozrejmosť. 🛏️

Pekné momenty sú, keď sa s niektorými karavanistami stretneme viackrát na rôznych miestach. Vtedy sa k sebe šťastne vrháme a s úsmevom si zdeľujeme, že “Teba si pamätám, my sme sa už stretli!” Vďaka tomuto si pokecáme aj s ľuďmi, ktorí pri prvom stretnutí nie sú až tak priateľskí, ale keď sa stretneme druhý, tretíkrát, máme pocit, že sme starí známi. Ja mám dobrú pamäť na tváre a na vzhľad auta, no a nás si pamätajú takmer všetci. Naše auto je vzhľadom prednej masky úplne iné ako ostatné karavany, je o tretinu menšie a hučí do diaľky, ľudia nás väčšinou neprehliadnu. 😀

Tento týždeň sme teda dostali odpoveď na otázku z tretieho článku a to, ako dlho nám bude trvať cesta do Španielska. Španielske hranice sme prekročili 19ty deň, takže môj pesimistický odhad 25 nebol správny. Pre všetkých čo tvrdia, že som pesimista – opäť sa ukázalo, že som skôr realista. 😀

– Počet nocí strávených v kempe: 0
– Tento týždeň sme prešli 630 kilometrov.
– Dohromady sme prešli 2538 kilometrov. 🛣️

P.

Pondelková oprava šuflíka

Býčia aréna Arles, FR

Býčia ¿mačacia? aréna Arles, FR

Býčia aréna Arles, FR

Arles, FR

Arles, FR

Ryžová farma v Camarque, FR

Našla som si prvého francúzskeho kamaráta

Camarque, FR

Plameniaky v Camarque

Plameniaky v Camarque

Plameniaky v Camarque

Takto vyzerajú cesty na francúzskom vidieku

Aj my sedávame na priedomí 😀

Vinárstvo pri Hameau du Lac

Vinárstvo pri Hameau du Lac

Konečne príšerky

Prvá oprava v Španielsku

Peralada, ES

Peralada, ES

Juraj a Pascal

Cesta ku kláštoru Sant Pere de Rodes, ES

Cesta ku kláštoru Sant Pere de Rodes, ES

Parkovisko na psa, Sant Pere de Rodes, ES

Výhľad na El Port de la Selva, ES

Takto sú označené niektoré miesta pre karavany

Vyzerám, že som v živote nebola šťastnejšia 😀

Aj takto sa dá núdzovo sušiť oblečenie

Vážime Donyho, či na ceste pribral, váhou na plynovú bombu 😀