Ako sme sa rozhodli žiť tretinu roka v karavane

Zhruba pred trištvrte rokom sa nám v živote čoraz častejšie začali objavovať ľudia, ktorí nečakane odišli z dlhoročného pracovného kolobehu a stereotypného života, dali výpoveď a čakali, čo im život prinesie (Společenství Žit Lehce, niektorí z Vás to čítate, áno, toto je o Vás). Tento akt sa nám obom veľmi páčil, Jurajovi je takéto konanie celkom blízke, ale ja som len premýšľala, čo by sa muselo stať, aby som niečo také spravila tiež. Mám rada svoje istoty, stály príjem, istú formu stereotypu a nerada vykračujem do neznáma. Nikdy som nemala túžbu ísť na dlhšiu dobu do zahraničia, ani počas štúdia, ani pracovne. Mala som obdiv k ľuďom, ktorí dokázali otočiť svoj život hore nohami, ale mala som pocit, že ja by som nič také urobiť nedokázala.

Pred dvoma rokmi sme kúpili takmer 40 ročný karavan určený len na jednu letnú dovolenku a následne ďalší predaj, ale už po prvom víkende strávenom v chatke na kolesách sme zistili, že je to super, ale bolo to krátko a chceli by sme takto stráviť viac času. Mysleli sme si, že po 8 dňovej dovolenke budeme mať malého priestoru dosť, vrátili sme sa však s pocitom, že sme boli preč krátko. Dĺžka dovoleniek sa stále predlžovala, dostali sme sa až na 2 týždne, čo bolo maximum, ktoré som si mohla vzhľadom na zamestnanie dovoliť. Aj tak sme sa ale opäť vrátili s pocitom, že to bolo málo.

Tak prišiel prvý nápad ísť na cesty na mesiac, ideálne k moru, niekde, kde sa dá fungovať nadivoko, teda mimo kempov a Stellplatzov. Naše predstavy boli veľmi idealistické: raňajkovanie v lese, prebúdzanie sa na lúke, varenie obeda s výhľadom na pláž, západom slnka pod horami, zaspávanie pri zvuku vĺn.
Naša voľba padla na Španielsko, veľmi rýchlo sme však pochopili, že našim tempom (priemerne 65km/h) a tým pádom mimo dialníc by sme išli tak dlho, že kým by sme do Španielska dorazili, mohli by sme sa rovno otočiť a ísť naspäť. Okamžite sme sa zhodli, že 2 mesiace budú ideál, pozrieme si krajiny, ktoré máme cestou, ale stihneme stráviť aj nejaký čas v Španielsku. Znamenalo by to však dať pápá v robote. S touto myšlienkou som sa snažila zmieriť takmer polroka, počas ktorého som sa veľmi intenzívne s Jurajom, kamarátmi a okolím rozprávala o našich plánoch. Spätne premýšľam, či som sa snažila viac presvedčiť okolie alebo seba, že táto cesta je dobrý nápad. 😀

Postupom času som sa tešila na cestu viac ako Juraj a došla k záveru, že keď už mám opustiť prácu, 2 mesiace na cestách sú málo a začala som Juraja presviedčať, aby sme ostali dlhšie. Juraj protestoval, pomerne rýchlo som ho ale dotlačila k súhlasu – 3 mesiace sú minimum, koľko ale reálne ostaneme je vo hviezdach. ⭐

P. 

Subscribe
Notify of
guest


2 Komentáre
Oldest
Newest Most Voted
Inline Feedbacks
View all comments
Slávka
Slávka
1 rok pred

To je skvělé, přátelé! Přeju Vám hodně štěstí! Myslím, že jste si na toto své rozhodnutí ku změně nemohli vybrat příznivější rok! Jste oba velmi schopní a je jasné, že změna pro Vás bude obrovským přínosem. Buďte šťastní a těšte se z každého dne!
Slávka a Roman by se jistě připojil též, kdyby byl v tuto chvíli se mnou 🙂

Juraj
Juraj
1 rok pred
Reply to  Slávka

Ďakujeme za krásny komentár. Pozdravujeme Vás aj s Peťkou 🙂

Translator
Buy Me A Coffee